Dlhopis

Dlhopis, dlhový cenný papier, vyjadruje záväzok emitenta (vydávateľ cenného papiera) vyplatiť veriteľovi (klientovi, ktorý do dlhopisu investuje) výnos (kupón) vo vopred stanovených dňoch a to až do splatnosti dlhopisu. Na konci splatnosti dlhopisu emitent veriteľovi vydá naspať jeho pôvodný vklad za nákup dlhopisu + výnos z daného dlhopisu.

Pri dlhopisoch hovoríme teda o jednoduchom úročení, podobne ako je tomu u termínovaného vkladu. Dôležité je taktiež pamätať na to, že nominálna cena dlhopisu sa v priebehu času mení (v závislosti od viacerých faktorov ako je čas do výplaty kupónu, splatnosť dlhopisu, dopyt a ponuky, vývoj úrokových sadzieb…).

Najznámejšie dlhopisy na finančnom trhu sú štátne dlhopisy. Štátne dlhopisy sú hlavnou formou ako štáty získavajú prostriedky (úverovou formou). Pri obchodovaní s dlhopismi štát dostane od investora peniaze a investor dostane výmenu za peniaze cenný papier – dlhopis. Väčšina krajín funguje na základe deficitov verejných financií, keď štátne príjmy sú nižšie ako štátne výdaje. Tento deficit štát vykrýva prostriedkami, ktoré si požičia od investorov (veriteľov) za relatívne nízky úrok a to najmä vo forme emisií dlhopisov. Štát tak získa úver (hotovosť) a investor uloží peniaze relatívne bezpečne za obvykle malý výnos.

Pri dlhopisoch spravidla platí, že výška kupónu priamo zodpovedá rizikovosti daného dlhopisu, pri štátnych dlhopisoch nepriamo riziku krachu daného štátu (pri korporátnych dlhopisoch krachu emitujúcej spoločnosti). V prípade krachu emitenta hrozí investorovi riziko, že mu nebude nielen vyplatený kupón, ale príde taktiež aj o istinu. V prípade štátnych dlhopisov je riziko platobnej neschopnosti nižšie, ako je tomu korporátnych dlhopisov. Riziko krachu emitenta spolu s ďalšími faktormi zohľadňuje rating dlhopisu.

Aj napriek skutočnosti, že štátne dlhopisy sú považované za menej rizikovú a konzervatívnu investíciu, nie vždy je to pravidlom. Napríklad v čase Gréckej krízy sa dlhopisy Grécka ponúkali až s 37% kupónom, narozdiel od dlhopisov Nemecka, ktoré v tom čase mali nulový, ba až záporný kupón (záporný kupón v preklade znamená, že investor dostane z takejto investície naspäť menej peňazí, ako do nej vložil. Ak vás zaujíma, prečo by niekto takýto dlhopis kúpil, odpoveď je jednoduchá – lebo musí. Ide predovšetkým o dôchodkové fondy, ktoré majú prikázanú alokáciu kapitálu aj do dlhopisov s ratingom AAA, pričom jediné dostupné AAA dlhopisy boli práve tie so záporným kupónom). Tento vysoký kupón pri Gréckych dlhopisoch mal motivovať investorov ku kúpe dlhopisov Grécka aj napriek tomu, že riziko jeho krachu bolo v danom čase značné.

Dlhopisy sú spolu s akciami najdôležitejšie investičné inštrumenty. Dlhopisový trh je obrovský a jeho celková kapitalizácia dosahuje 110 biliónov USD, čo je takmer dvojnásobok kapitalizácie akciového trhu.

Podľa kritéria času poznáme:

  • krátkodobé dlhopisy – so splatnosťou 0-1 rok
  • strednodobé dlhopisy – so splatnosťou 1-5 roky
  • dlhodobé dlhopisy – so splatnosťou 5 a viac rokov

Podľa emitenta (dlžníka):

  • Vládne (štátne) dlhopisy
  • Komunálne dlhopisy
  • Podnikové dlhopisy
« « Návrat na Slovník investora