Ekonomika USA za Q3 vykázala rast HDP o 2 % v ročnom vyjadrení. To predstavuje výrazné spomalenie zo 6,7 % v Q2 a tiež oproti odhadom, ktoré počítali s rastom 2,8 %. Hlavným dôvodom spomalenia sa zdajú byť problémy s dodávateľskými reťazcami. Výdavky Američanov po očistení o inflácii klesli o 2,4 %. Dôvodom bol pokles predaja automobilov a ďalšieho tovaru dlhodobej spotreby. Samotná inflácia rástla o 1,3 %, čo je mierny pokles tempa rastu oproti predchádzajúcemu kvartálu. Medziročne ceny boli vyššie o 4,3 %.
Po trojmesačnom poklese sa spotrebiteľská dôvera v USA v októbri opäť dostala do zelených čísel, keď index organizácie Conference Board vzrástol zo septembrových 109,8 bodu na 113,8 bodu. Pritom sa očakával ďalší pokles na 108,3 bodu. Za optimizmom spotrebiteľov stojí predovšetkým pozitívny vývoj na trhu práce.
Ekonomika Českej republiky v Q3 podala výkon za očakávaním. Podľa predbežných odhadov pridala medziročne iba 2,8 %. Medzinárodní analytici očakávali rast o 3,2 %, niektorí však očakávali expanziu iba nad úrovňou jedného percenta.
Inflácia v eurozóne hnaná rastom cien energií, zvyšovaním daní aj tlakmi z narušených dodávateľských reťazcov vyskočila na 13-ročné maximum. To prehĺbi menovopolitický problém Európskej centrálnej banky, ktorá posledné roky sústavne podhodnocuje rast spotrebiteľských cien. Krajiny zdieľajúce jednotnú menu zaznamenali v októbri rast cien na 4,1 % z 3,4 % z predchádzajúceho mesiaca. Ekonómovia očakávali iba rast o 3,7 %. Samotné ceny energií vyleteli o 23 % a prispeli tak najvyššou mierou k inflácii.
Ministri energetiky štátov EÚ sa na rokovaní ohľadom súčasnej energetickej krízy nezhodli na dlhodobých opatreniach, ktoré by do budúcnosti mali zamedziť razantnému zdražovaniu energií. Niektoré krajiny by chceli upraviť spôsob určovania ceny elektriny, čo jednoznačne odmietli štáty na čele s Nemeckom. Eurokomisárka Kadri Simsonová po stretnutí ministrov konštatovala, že Európska komisia preskúma prínosy a riziká spoločných nákupov plynu, po ktorých volali niektoré členské štáty.
Britská vláda oznámila, že od apríla budúceho roka chce zvýšiť minimálnu hodinovú mzdu o 6,6 % na 9,5 GBP. Toto zvýšenie minimálnej mzdy podľa britského ministra financií Rishiho Sunaka má zabezpečiť, že sa ľuďom oplatí pracovať. Zamestnanci pracujúci na plný úväzok by si mohli polepšiť o 1074 libier ročne.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.
