Česká národná banka sa na svojom menovopolitickom zasadnutí rozhodla k prudkému zvýšeniu základnej úrokovej sadzby z 1,50 % na 2,75 %. Išlo teda o hike o úctyhodných 125 bázických bodov, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie sadzieb od roku 1997. Analytici pritom predikovali zvýšenie sadzby maximálne o trištvrte percentuálneho bodu.
Guvernér ČNB Jiří Rusnok na tlačovej konferencii informoval, že ČNB chce pokračovať k uťahovaniu menovej politiky aj v blízkej budúcnosti. Domnievame sa ale, že so sadzbami sa budeme musieť dostať na neutrálnu úroveň okolo troch percent, lepšie nad nimi,“ konštatoval Rusnok. Podľa aktuálnej prognózy Českej národnej banky by dvojtýždňová repo sadzba by sa mohla dostať v prvom kvartáli nasledujúceho roka na úroveň 3,25 %.
Naopak britská centrálna banka BoE prekvapivo ponechala základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,1 %. Všeobecne sa pritom očakávalo, že kvôli vysokej inflácii sa BoE odhodlá k hiku o štvrť percentuálneho bodu. Za zvýšenie sadzby však hlasovali iba dvaja členovia z deviatich členného menového výboru britskej centrálnej banky.
V tomto týždni tiež zasadal Fed, ktorý oznámil, že začne s taperingom. Americká centrálna banka tak zníži nákupy dlhopisov o 15 miliárd dolárov mesačne. Aktuálne Fed vykonáva kvantitatívne uvoľňovanie vo výške 120 miliárd dolárov mesačne. Na ukončenie nakupovania aktív by tak malo v júni 2022.
Čo sa týka inflácie, tak je americká centrálna banka aj naďalej presvedčená, že sa jedná o prechodný jav, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vyžadovať chvatné zvyšovanie sadzieb. Americké akciové indexy reagovali na zasadnutie banky rastom, keď dosiahli historické maximá.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.
