Čínska priemyselná produkcia zaznamenala v novembri medziročný rast o 3,8 %, čo predstavovalo o dve desatiny percentuálneho bodu vyšší rast, než analytici oslovení agentúrou Reuters pôvodne očakávali.
Maloobchodné tržby však zaostali za očakávaním trhu (4,6 %), keď „povyskočili“ iba o 3,9 %. Tržby pritom v októbri medziročne rástli o 4,9 %. Ekonómovia pripisujú ich pomalší rast predovšetkým problémom v automobilovom priemysle.
V Spojených štátoch maloobchodné tržby rastú už štvrtý mesiac za sebou, pretože sa spotrebitelia aj napriek rastúcim cenám nezdráhajú naďalej míňať. Novembrový medziročný rast tržieb o 0,3 % však bol oveľa miernejší než v októbri, keď maloobchodné tržby posilnili o 1,8 % (revidované z 1,7 %). Spotrebiteľské útraty boli motivované nedostatkom rôznych produktov, čo viedlo skorším sviatočným nákupom.
Americká centrálna banka na svojom poslednom zasadnutí v tomto roku sa podľa očakávania rozhodla ponechať základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni nula až štvrť percenta. Fed tiež oznámil, že kvôli vysokej inflácii, znižujúcej sa miere nezamestnanosti a oživeniu ekonomiky po pandémii chce pristúpiť k rýchlejšiemu sprísňovaniu monetárnej politiky. Dôjde teda k taperingu vo výške 30 mld. USD mesačne zo súčasných 15 mld. USD. Kvantitatívne uvoľňovanie by malo byť úplne ukončené v marci. V budúcom roku by tiež malo dôjsť k trojitému zvýšeniu sadzieb.
„Ekonomika už nepotrebuje zvýšenú podporu menovej politiky. Podľa môjho názoru rýchlo postupujeme k maximálnej zamestnanosti,“ konštatoval guvernér Fedu Jerome Powell.
Britská centrálna banka sa rozhodla tiež bojovať s inflačnými tlakmi, keď zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o pätnásť bázických bodov na 0,25 %, čo prekvapilo analytikov, ktorí všeobecne predikovali, že k úprave sadzby nedôjde. Za hike hlasovalo osem z deviatich členov menového výboru banky. Všetci členovia potom súhlasili so zachovaním programu nákupu dlhopisov vo výške 875 mld. libier.
Podľa záverečnej správy Eurostatu medziročná miera inflácie v Európskej únii dosiahla v novembri 5,2 %, čo predstavuje najvyššiu hodnotu za posledné dve dekády. V eurozóne sa potom inflácia vyšplhala z 4,1 % na 4,9 %. ECB je však stále presvedčená, že sa index CPI teraz nachádza na maximách av blízkej budúcnosti by mal začať opäť klesať. Banka teda zatiaľ ani neuvažuje, že by mohla začať zdvíhať úrokové sadzby.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.
