Prehľad článku:
- Ako funguje investovanie do dlhopisov
- Praktický príklad – korporátne dlhopisy
- Zero Bond, alias dlhopis bez kupónu
- Štátne dlhopisy
- Rating dlhopisov
- Riziká spojené s investovaním do dlhopisov
- Zhrnutie
Ako funguje investovanie do dlhopisov
Dlhopisy spolu s akciami patria najdôležitejšie investičné inštrumenty. Zatiaľ čo pri investovaní do akcií sa stávate akcionárom danej spoločnosti a máte s tým súvisiaci podiel na jej zisku a práva akcionára, pri dlhopisoch je vaše postavenie voči spoločnosti (alebo štátu) úplne rozdielne. V prípade, že totiž vlastníte korporátny (firemný) dlhopis vybranej spoločnosti, nie ste v postavení akcionára, ale veriteľa.
Inak povedané, poskytli ste danej spoločnosti finančné prostriedky vo forme nákupu tohto dlhového cenného papiera a táto spoločnosť je voči vám v postavení dlžníka. Výhodou takéhoto postavenia je fixný výnos vo forme vyplácaných kupónov, nevýhodou je napríklad riziko defaultu, teda neschopnosti dlžníka plniť si svoje záväzky.
V takomto prípade sa špeciálne pri korporátnych dlhopisoch veľmi ťažko dopracujete naspäť k svojim peniazom. K rizikám spojeným s investovaním do dlhopisov sa budeme ale venovať predovšetkým v ďalších článkoch. Riziko defaulte patrí avšak medzi jedny z najväčších rizík pri investovaní do dlhopisov a je dôvodom, prečo štáty a veľké korporácie tzv. rating (hodnotenie ich solventnosti a schopnosti plniť svoje záväzky).
Poďme sa ale vrátiť k základom toho, čo vlastne dlhopis je a čo predstavuje. Dlhopis je cenný papier, ktorý predstavuje úver poskytnutý dlžníkovi. Dlžník sa na základe vydaného dlhopisu zaväzuje platiť veriteľovi pravidelné platby (kupón) vo vopred dohodnutej výške a to až do splatnosti dlhopisu. Väčšina dlhopisov má splatnosť od 2 až do 30 rokov a na konci tohto obdobia je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi istinu (nominálnu hodnota dlhopisu). Inak povedané vrátiť požičanú sumu.
Praktický príklad – investícia do korporátnych (firemných) dlhopisov
Investor sa rozhodne kúpiť jeden korporátny dlhopis v menovitej hodnote 10 tisíc eur, pričom daný dlhopis má 4,5% kupón (vyplácaný raz ročne) a 5 ročnú splatnosť. Investor teda kúpi tento dlhopis a zaplatí zaň 10 tisíc eur. Dané prostriedky získa spoločnosť, ktorá tieto dlhopisy emitovala a tá si už môže s nimi nakladať štandardne podľa vlastného uváženia bez väčších obmedzení.
Môže ich použiť napríklad na vlastnú réžiu, platy zamestnancov, realizáciu podnikateľského zámeru (napríklad výstavba developerského projektu), atď. Investor dostane ako odplatu každý rok ku dátumu výplaty spomínaný kupón. Pri spomínaných 10 tisícoch by teda investor dostal každý rok vyplatený kupón vo výške 450 eur – daň, čo predstavuje 364,50 ktoré dostane vyplatené na svoj účet.
Koľko by celkovo investor na takomto korporátnom dlhopise teda zarobil?
Pokiaľ by investor držal tento dlhopis až do doby splatnosti, celkovo by získal na kupónoch 364,50 eur * 5 rokov = 1 822,50 eur. Posledný rok by bola spolu s poslednou výplatou kupónu aj nominálna hodnota dlhopisu, v tomto prípade 10 tisíc eur. Celkový výnos takéhoto dlhopisu predstavuje teda 1 822,50 eur, čo predstavuje približne 3,40% p.a. aj napriek tomu, že kupón dlhopisu je 4,5%.
Je dôležité uvedomiť si, že dlhopisy sa úročia jednoduchým úročením a investor nezískava preto úroky z úrokov. Druhým dôležitým faktom je, že spomínaný kupón je pred zdanením, ktoré predstavuje podobne ako pri terminovaných vkladoch aktuálne 19%.
Zero Bond, alias dlhopis bez kupónu
Poznáme taktiež aj špecifický typ dlhopisov, ktoré nevyplácajú žiaden kupón. Takéto dlhopisy sa nazývajú Zero Bondy alebo dlhopisy s nulovým kupónom. Pýtate sa akú motiváciu má investor takýto dlhopis nakúpiť?
Je ním skutočnosť, že takýto dlhopis sa predáva s nižšou cenou, ako je jeho nominálna cena, ktorá bude dlžníkom splatená na konci splatnosti dlhopisu. Kúpite teda napríklad dlhopis za 8 400 eur a o 5 roky vám bude vyplatených naspäť 10 tisíc eur. Počas tejto doby nedostane avšak vyplatený žiaden kupón.
V praxi to teda vyzerá pri takejto investícií tak, že investor nakúpi takýto dlhopis za cenu pod jeho nominálnou hodnotou napr. za 8 400 eur. v prípade dlhopisu s nominálnou hodnotou 10 tisíc eur.
V priebehu 5 rokov čo tento dlhopis vlastní mu nie je vyplácaný žiaden kupón, nakoľko dlhopis žiaden kupón nemá. Na konci splatnosti takéhoto zero bondu prichádza to pre investora najpodstatnejšie – investorovi je vyplatená nominálna hodnota dlhopisu, v tomto prípade 10 tisíc eur.
V prípade zero bond dlhopisov je zdaňovanie avšak odlišné od klasických dlhopisov s kupónom. Investor totiž zdaňuje rozdiel medzi predajnou hodnotou a nákupnou cenou daného dlhopisu.
Výhodou je spravidla ale o čosi vyšší konečný výnos v porovnaní so štandardnými dlhopismi, nakoľko emitent zero bond dlhopisu štandardne ponúka pri takejto forme dlhopisu kompenzáciu vo forme väčšieho discountu (zľavy z nominálnej ceny) z dôvodu absencie výplaty kupónov v priebehu dobu držania daného dlhopisu.
Štátne dlhopisy
Pri štátnych dlhopisoch je situácia veľmi podobná ako pri korporátnych dlhopisoch. Najpodstatnejším rozdielom je skutočnosť, že nákup štátneho dlhopisu investor požičiava peniaze štátu a nie firme. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že riziko defaultu (toho, že dlh nebude splatený), je pri štátoch nižšie ako pri firmách. Avšak krach štátu tiež nie je niečím výnimočným a z pohľadu investora predstavuje výrazný rozdiel, či kupuje štátny dlhopis USA alebo napríklad Maďarska či Rumunska.
Vo všeobecnosti sú štátne dlhopisy hlavnou formou, ako štáty požičiavajú. Väčšina krajín funguje na základe deficitov verejných financií, čo znamená, že štátne príjmy sú nižšie ako štátne výdaje. Tento deficit štát vykrýva prostriedkami, ktoré si požičia od investorov za relatívne nízky úrok a to najmä vo forme emisií dlhopisov.
Štát tak získa úver a investor uloží peniaze relatívne bezpečne za malý výnos. Pokiaľ ekonomika rastie, tak štát môže svoj dlh pomerne jednoducho splácať. Podstatné je teda to, aby rast HDP štátu bol nad úrokmi, ktoré musí platiť. Problematickejšia situácia nastáva v prípade, pokiaľ ekonomika nerastie a štát musí svoj dlh splatiť novým dlhom, pričom hrozí jeho akumulácia.
Rating dlhopisov
Rating dlhopisov vznikol s cieľom informovať investorov o tom, ako je na tom ekonomika jednotlivých krajín a ako veľké je potenciálne riziko defaultu pri danom cennom papieri. Ak má krajina vysoký rating, tak je šanca na jej krach nižšia, ako pri nižšom ratingu. Tento rating, teda hodnotenie úverového rizika daných krajín, vytvárajú ratingové agentúry, pričom medzi najdôležitejšie ratingové agentúry patrí Moody’s, Standard & Poor’s, a Fitch.
Tieto agentúry môžu znížiť alebo zvýšiť rating alebo ohodnotenie krajiny, čím v podstate určujú za akých podmienok im budú investori požičiavať na finančnom trhu. Čím je rating krajiny horší, tým je menšia pravdepodobnosť, že investor krajine požičia a pravdaže je aj väčšie riziko, že daná krajina nebude schopná plniť svoje záväzky.
Štátny dlhopis môže mať investičný rating AAA (výborný / vysoký) až po BBB- (zlý / nízky), pričom existuje aj neinvestičný rating, pri ktorom je nákup dlhopisov takejto krajiny označovaný vyslovene ako špekulatívny. Väčšina finančných inštitúcií má striktne stanovený limit aké dlhopisy môže a nemôže kupovať a preto, keď sa krajina dostane do neinvestičného ratingu, tak v podstate je odsúdená k tomu, že si už na trhu nedokáže požičiavať.
Zároveň sú tieto limity dôvodom, prečo niektoré inštitúcie nakupujú dlhopisy so záporným kupónom, kedy v podstate požičiavajú peniaze danému štátu a zároveň mu za to ešte platia oni úroky. Nakupujú ich, pretože musia mať určitý pomer dlhopisov aj s ratingom AAA či AA+ a teda nemajú na výber.
Rovnako platí, že čím je rating dlhopisu lepší, tým nižší je výnos, ktorý tento dlhopis ponúka. Logika za týmto vzťahom je veľmi jednoduchá – čím solventnejší je emitent (štát, ktoré emituje dané cenné papiere a požičiava si dané prostriedky), tým atraktívnejší je daný dlhopis pre potenciálnych kupujúcich a tým nižší kupón sú veritelia ochotní akceptovať (ako kompenzáciu za nižšie riziko, ktoré ponúka tento cenný papier).
Naopak v prípade emitenta s otáznou schopnosťou plniť svoje záväzky, musí emitent ponúknuť výrazne vyšší kupón, aby bol schopný prilákať potenciálnych investorov, ktorí tento dlhopis budú mať záujem nakúpiť.
Riziká spojené s investovaním do dlhopisov
Bohužiaľ pri korporátnych dlhopisoch s výnimkou veľkých spoločností, ktoré sú obchodované na burze, spravidla žiaden rating nenájdete. Žiadna agentúra nebude robiť analýzu rizika defaultu nejakej malej lokálnej firmy. Tieto dlhopisy sa veľakrát zakladajú skôr na dôvere, ako komplexnejšej analýze.
Reálne vyhodnotenie rizík spojených s takouto investíciou je extrémne náročné. Len pre príklad – vezmite si, že ste nakúpili korporátne dlhopisy lokálnej developerskej spoločnosti, čím ste jej v podstate požičali prostriedky na realizáciu jej výstavby, napríklad bytovky. Developer takto vyzbiera peniaze a pustí sa do výstavby.
V prípade, že všetko ide po masle a podarí sa výstavbu zrealizovať, všetky byty sa predajú a stavba je skolaudovaná, veriteľom (držiteľom dlhopisov) sa vyplatia kupóny a aj nominálna hodnota dlhopisov a všetci sú spokojní. Komplikácie avšak môžu nastať napríklad v prípade, keď by sa spomínaná výstavba skomplikovala, predražila alebo by developer nebol schopný predať dané byty. V takomto prípade by mohla mať daná spoločnosť problémy plniť si svoje záväzky. To je správa, ktorú veritelia určite nechcú počuť.
S investovaním do dlhopisov súvisia taktiež ďalšie negatíva a riziká, akými je napríklad koncentrácia rizika, nízka likvidita, slabá diverzifikácia či nízka flexibilita. Väčšina týchto rizík a negatív je spojená práve s korporátnymi dlhopismi, pri štátnych je zas najväčším negatívnom nezaujímavý výnos a vysoké nároky na kapitál.
V prípade menších investorov je určite rozumnejšou voľbou znížiť riziko koncentrácie a nízkej likvidity napríklad realizácie danej investície prostredníctvom ETF fondov. Pomocou tých vie totiž investor nakúpiť prostredníctvom jedného cenného papiera veľké množstvo dlhopisov, čo výrazne znižuje jeho riziko. Rovnako likvidita takéhoto ETF fondu je výrazne lepšia v porovnaní so štandardnými dlhopismi, pričom investorovi odpadajú taktiež vysoké nároky na kapitál a vysoké transakčné náklady.
V prípade, že máte záujem dozvedieť sa viac o ETF fondoch a investovaní prostredníctvom nich, odporúčame prečítať si ďalší z našich článkov – Základy investovania prostredníctvom ETF fondov alebo Výhody a nevýhody investovania prostredníctvom ETF fondov.
Zhrnutie
Pri investovaní do dlhopisov sa stáva investor veriteľom voči spoločnosti / štátu, ktorý tento dlhopis emitoval a táto spoločnosť / štát je v postavení dlžníka. Výška kupónu predstavuje vopred dohodnutú výšku pravidelné platby, ktorú dlžník platí veriteľovi ako odplatu až do splatnosti dlhopisu, kedy je spolu s poslednou výplatou kupónu vyplatená majiteľovi kupónu aj nominálna hodnota dlhopisu.
Poznáme taktiež špecifický typ dlhopisov, ktoré nemajú žiaden kupón. Tento typ dlhopisov sa nazýva zero bond a predáva sa s cenou nižšou, ako je jeho nominálna hodnota. Investor tak kúpi dlhopis pod jeho nominálnu cenu a na konci jeho splatnosti dostane vyplatenú vyššiu sumu, ako za tento dlhopis zaplatil.
Dlhopisy sú úročené jednoduchým úročením, čo znamená, že nie sú vhodné pre dlhodobé investovanie, pri ktorom vie zložený úrok výrazne nevýšiť investorov výnos. Štátne dlhopisy a korporátne majú aj rating, ktorý určujú významné ratingové agentúry, pričom sa pohybuje v rozmedzí medzi AAA až po BBB-. Čím vyšší rating dlhopisu, tým je menšie riziko defaultu takéhoto cenného papiera, čo znamená že daný štát, dlžník, je v dobrej finančnej kondícií a je schopný plniť svoje záväzky voči veriteľom.
Pri korporátnych (firemných) dlhopisoch rating spravidla nie je uvádzaný, nakoľko ide spravidla o menšie lokálne firmy, ktoré nie sú ani len obchodované na burze. V prípade veľkých nadnárodných spoločností, ktoré sú obchodované na burze je situácia iná, minimálny objem pre kúpu týchto dlhopisov býva spravidla dosť vysoký.
V prípade väčšiny investorov dáva zmysel pozrieť sa prioritne na možnosť investície do ETF fondov, ktoré investujú do či už firemných alebo štátnych dlhopisov, vďaka čomu vedia výrazne znížiť viaceré významné riziká, ktoré súvisia s investíciou do dlhových cenných nástrojov.
Pri investíciách do dlhopisov lokálnych firiem odporúčame byť špeciálne obozretní, nakoľko rizikovosť takýchto dlhopisov býva výrazne vyššia. Viac avšak o rizikách spojených s týmto druhom investícií nájdete v samostatnom článku.
Rovnako stojí za spomenutie, že v prípade dlhšieho investičného horizontu dáva pre investora zmysel alokovať prostriedky skôr do akcií, ako dlhopisov. Všetko ale závisí od individuálnej situácie investora.
V prípade, že potrebujete poradiť napríklad s investíciou do dlhopisových ETF fondov, vyskladaní investičného portfólia, analýzou aktuálne držaných dlhopisov alebo potenciálnej investície, tak sa neváhajte na nás obrátiť.
Základné poradenstvo poskytujeme bezplatne.
Volám sa Peter Sedmák a už viac ako 9 rokov pomáham ľuďom a firmám dlhodobo budovať a zhodnocovať majetok prostredníctvom investovania do akcií, ETF fondov, dlhopisov a komplexných finančných nástrojov.
Ďalšie moje články ohľadom investovania nájdete taktiež na mojom osobnom blogu.
V prípade, že máte záujem o dohodnutie si bezplatnej konzultácie, môžete tak urobiť prostredníctvom odkazu nižšie.
