V Turecku aj naďalej pokračuje dráma, keď sa tamojšia centrálna banka rozhodla opäť znížiť základnú úrokovú sadzbu tentokrát o úctyhodných 200 bázických bodov. Dalo by sa povedať, že banková rada nemala na výber, keďže prezident Erdogan pred dvoma týždňami odvolal dvoch centrálnych bankárov, ktorí nechceli predovšetkým kvôli slabej líre a vysokej inflácii znižovať sadzby. Tento bezprecedentný “cut” mal samozrejme za následok prudké oslabenie tureckej meny.
Naopak ruská centrálna banka sa odhodlala k zvýšeniu sadzby o trištvrte percentuálneho bodu na 7,5%. Analytici pritom očakávali hike len o 25 bázických bodov. Prognózu ohľadom inflácie banka upravila smerom nahor, keď teraz predpokladá, že sa inflácia bude nachádzať medzi 7,4% až 7,9% z pôvodne predikovaných 5,7% až 6,2%. Centrálna banka tiež nevylúčila ďalšie pokračovanie vo zvyšovaní základnej sadzby.
Rast výrobných cien v Nemecku bol najväčší od roku 1974, keď sa ceny v septembri zvýšili o 14,2%. Za prudkým zdražením stojí rast cien energií, ktoré v minulom mesiaci zaznamenali zdraženie o 32,6%. Cena zemného plynu sa dokonca zvýšila o 58,9%.
Šéf nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann oznámil, že po desiatich rokoch opúšťa nemeckú centrálnu banku z osobných dôvodov. Weidmann bol jedným z najväčších jastrabov v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky a tiež bol predsedom Banky pre medzinárodné vysporiadanie (BIS). Novinári sa domnievajú, že nástupca Weidmanna nebude tak “dôsledný” v požiadavkách na obmedzovaní monetárnych stimulov.
Čínska vláda sa domnieva, že problém s nedostatkom čipov by mal poľaviť v tomto štvrťroku. Podľa poradenskej spoločnosti Alix Patners by kvôli nedostatku čipov mal automobilový priemysel stratiť v tomto roku na tržbách okolo 210 miliárd amerických dolárov. Výpadok vo výrobe by potom mal dosiahnuť 7,7 milióna vozidiel.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.
