Grécko oznámilo, že do konca marca splatí posledné záchranné pôžičky od Medzinárodného menového fondu a od nasledujúceho roku chce mať primárny prebytok, ktorý však neberie do úvahy platby úrokov. Ak sa Grécku podarí splatiť poslednú tranžu pôžičiek v marci, tak to bude o dva roky skôr, než sa pôvodne zaviazalo.
„Grécko si oficiálne podalo žiadosť, aby mohlo úplne splatiť zostávajúce pôžičky MMF . Už začal príslušný postup a očakáva sa, že dokončený bude na konci marca,“ konštatoval minister financií Christos Staikuras.
Zo spresnenej správy Eurostatu vyplynulo, že rast ekonomiky Európskej únie v poslednom štvrťroku minulého roka zaznamenal spomalenie na 0,4 % z 2,2 % v treťom štvrťroku. V medziročnom porovnaní sa naopak podarilo ekonomike zrýchliť rast na 4,8 % v porovnaní so 4,1 % v treťom kvartáli. V eurozóne medzikvartálny rast HDP predstavoval 0,3 % a medziročne potom ekonomika spevnila vo štvrtom štvrťroku na 4,6 %.
Guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok nevylučuje na marcovom zasadnutí banky ďalšie zvýšenie 2T repo sadzby. Nemalo by však ísť o nadštandardné zvýšenie, ako tomu bolo v predchádzajúcich zasadnutiach banky.
Rusnok tiež oznámil, že by sa sadzby tento rok mohli dostať aj nad 5% úroveň. „Päť percent nie je žiadna magická hranica, to nie je žiadny strop, cez ktorý by sme nemohli ísť, ale uvidíme, či to bude treba. Len zopakujem a zdôrazním, že my našimi úrokovými sadzbami pôsobíme na cenový vývoj a na ekonomiku s určitým oneskorením. To pôsobenie má nejakú lehotu, ktorá trvá minimálne rok, čiže my sa musíme pozerať na to, čo bude o rok. A my zatiaľ vidíme návrat inflácie do normálu,“ dodal centrálny bankár.
Inflácia sa v Británii dostala na najvyššiu úroveň za posledných tridsať rokov, keď spotrebiteľské ceny v januári vzrástli na 5,5 %. Ekonómovia podľa prieskumu agentúry Reuters naopak očakávali miernejší rast o jednu desatinu percentuálneho bodu . Kvôli zvyšujúcej sa inflácii tiež rastie pravdepodobnosť, že britská centrálna banka (BoE ) pristúpi k ďalšiemu “hiku”. Konsenzus trhu je teraz nastavený na zvýšenie základnej úrokovej sadzby o 25 až 50 bázických bodov . BoE nedávno informovala, že neočakáva, že sa inflácia vráti na 2% cieľ banky skôr ako začiatkom roku 2024.
Zápis z posledného zasadnutia FOMC odhalil, že väčšina členov výboru sa domnieva, že vzhľadom na vysokú infláciu a nízku mieru nezamestnanosti je potrebné začať s uťahovaním monetárnej politiky. Centrálni bankári sa však budú rozhodovať o nastavení menovej politiky predovšetkým na základe vývoja ekonomických indikátorov . Teraz sa však domnievajú, že úrokové sadzby je potrebné zvyšovať rýchlejšie, než tomu bolo v roku 2015. Trh teraz kalkuluje s prvým zvýšením sadzieb na ďalšom zasadnutí o 0,5 percentuálneho bodu.
Podľa prepočtov inštitútu Ifo stála koronavírusová kríza Nemecko 330 miliárd eur, čo zodpovedá 10 % hrubého domáceho produktu tamojšieho hospodárstva. Podľa prezidenta Ifo Clemensa Fuesta predstavuje koronovarová kríza najzávadnejšiu globálnu ekonomickú krízu od 30. rokov minulého storočia.
„Pri výpočte sme vychádzali z ekonomickej prognózy inštitútu Ifo z decembra 2019 na roky 2020 a 2021. Ak by kríza nebola, nemecká ekonomika by v každom z týchto rokov vzrástla o 1,3 percenta,“ konštatoval šéf prognostikov Ifo Timo Wollmershäuser.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.