Inflácia v eurozóne sa v septembri podľa predbežných dát aj naďalej zvyšovala, keď sa vyšplhala na úroveň 3,4%. Ide o najvyššiu hodnotu za posledných desať rokov. Na raste sa najviac podieľali energie, nasledované potravinami, alkoholom a tabakom.
Britská ekonomika v druhom kvartáli spevnila o 5,5% a ukazuje sa, že sa úspešne zotavuje z krízy spôsobenej koronakrizou. Podľa guvernéra britskej centrálnej banky Andrewa Baileyho by sa tamojšia ekonomika mala vrátiť na úrovne pred krízou na začiatku nasledujúceho roka.
Už štvrtý mesiac po sebe klesá miera nezamestnanosti v Európskej únii. V auguste teda nezamestnanosť klesla na 6,8% z 6,9% v auguste. Najnižšia nezamestnanosť opäť zaznamenala Česká republika (2,9%). Naopak na druhom konci rebríčka sa nachádza Španielsko s mierou nezamestnanosťou vo výške 14%.
Spotrebiteľská dôvera v Spojených štátoch v septembri zaznamenala pokles z augustových 115,2 bodov na 109,3. Jednalo sa o tretí pokles po sebe. Podľa organizácie Conference Board stojí za poklesom zvyšujúci sa počet nakazených covid-19, čo zvyšuje neistotu spotrebiteľov ohľadom krátkodobého vývoja ekonomiky.
Česká národná banka na septembrovom zasadnutí rázne zvýšila dvojtýždňovú repo sadzbu o trištvrte percentuálneho bodu na 1,5%, čím reagovala na ekonomické riziká spojené so zvyšujúcou sa infláciou v poslednej dobe. Naposledy sa centrálna banka takto razantne rozhodla zvýšiť sadzbu v roku 1997. Premiér Andrej Babiš aj ministerka financií Alena Schillerová hodnotilo rozhodnutie bankovej rady negatívne. Podľa oboch politikov výrazný hike nevyrieši situáciu so zvyšujúcou infláciou a uškodí ekonomike.
Guvernér Jiří Rusnok uviedol na tlačovej konferencii, že rada vyhodnotila riziká ako výrazne inflačné. “Prijaté rozhodnutie rady sa opiera o letnú makroekonomickú prognózu a informácie získané od jej spracovania,” dodal bankár.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.