Japonská centrálna banka (BoJ) sa rozhodla na svojom poslednom zasadnutí ponechať základnú úrokovú sadzbu na -0,1%, čo nebolo žiadnym prekvapením, pretože Japonsko po dlhšiu dobu bojuje s defláciou , aj keď sa jadrovej inflácii v máji podarilo sa dostať do kladných hodnôt .
Nevyzerá to, že by sa BoJ v blízkej budúcnosti chystala utlmovať stimulačné opatrenia (Taperig), keďže guvernér Kuroda na tlačovej konferencii uviedol, že centrálna banka nebude váhať viac uvoľniť monetárnu politiku, pokiaľ si to ekonomická situácia v krajine vyžiada.
Haruhiko Kuroda tiež neočakáva nejaké dramatické zvýšenie inflácie v Japonsku a podľa jeho slov by sa jadrová inflácia mala aj naďalej pohybovať okolo nuly.
Svetová banka zavrhla žiadosť Salvadoru o zavedení Bitcoinu ako oficiálneho platobného prostriedku v krajine. Banka svoj krok odôvodnila nedostatočnou transparentnosťou virtuálnej meny a jej negatívnym dopadom na životné prostredie.
Menový výbor Fedu na júnovom zasadnutí podľa očakávaní neupravil nastavenia menovej politiky. Teda kľúčová sadzba zostala nezmenená a program nákupu aktív bol takisto ponechaný na úrovni 120 mld. USD mesačne.
Čo ale znervóznilo trhy, bola prognóza ohľadne nastavenia sadzieb (tzv. dot plot), ktorá poukazuje na to, že k prvému zvýšeniu by malo dôjsť v roku 2023. Niektorí členovia výboru dokonca očakávajú prvý hike už v roku 2022.
Predikciu ohľadom zvyšovania základnej sadzby trh prijal ako jastrabovitý signál zo strany centrálnej banky , aj keď šéf Fedu Jerome Powell na tlačovej konferencii vyrukoval s holubičia rétorikou, keď oznámil, že sa jedná iba o prognózu a nie o prísľub banky, že skutočne dôjde na zdvíhanie sadzby .
Powell ďalej tiež konštatoval, že ekonomická aktivita aj nezamestnanosť sa zlepšujú. Tiež bol nadšený rapídny spotrebou domácností. Ohľadom “zvýšenej” inflácie si guvernér stále stojí za tým, že ide o prechodný jav.
V tomto týždni došlo k ostro sledovanému stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Joe Bidenom. Jednalo sa o prvý osobné stretnutie týchto dvoch štátnikov v čase, keď sú vzťahy medzi USA a Ruskom na najnižšom bode od studenej vojny.
Obaja prezidenti sa dohodli na návrate ruského veľvyslanca do Washingtonu a amerického ambasádora do Moskvy. Putin tiež na tlačovej konferencii uviedol, že rokovanie bolo konštruktívne.
Došlo tiež na tému hackerských útokov, pretože si Spojené štáty dlhodobo sťažujú, že kybernetické útoky na americké úrady, firmy i infraštruktúru pochádzajú z Ruska. Putin naopak konštatoval, že najväčší počet hackerských útokov na svete pochádza z USA.
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.