Vojna bude mať vplyv na ceny energií, tvrdí Rusnok. Inflácia v EÚ sa vyšplhala na 5,1 %

Prehľad ekonomických a politických udalostí v spolupráci s LYNX Broker | 25.02.2022

Index podnikateľskej nálady v Nemecku z dielne inštitútu Ifo zaznamenal vo februári citeľné zlepšenie, keď vystúpil z 96 bodov na 98,8 bodu. Za optimizmom stojí očakávaný koniec koronavírusovej krízy zo strany tamojších podnikateľov. Medzi najoptimistickejšie sektory sa zaradil priemysel a tiež sektor služieb. Podľa inštitútu Ifo stál boj s pandémiou nemeckú ekonomiku približne 330 miliárd eur.

Nemecký štatistický úrad vo svojej konečnej správe informoval, že tamojšie hospodárstvo kleslo vo štvrtom štvrťroku minulého roku o 0,3 % a za celý rok potom najväčšia európska ekonomika vzrástla o 2,9 %.

„Kým vlani v lete ekonomika aj napriek narastajúcim problémom v dodávateľských reťazcoch a nedostatok materiálov opäť rástla, v závere roka sa zotavovanie nemeckej ekonomiky kvôli štvrtej vlne koronavírusu a novému zostreniu karanténnych podmienok zastavilo,“ uviedol štatistický úrad.

Novozélandská centrálna banka sa na svojom zasadnutí rozhodla zvýšiť základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 1 %. Navyše banka pomerne prekvapivo naznačila, že bude pokračovať v ďalšom zvyšovaní sadzby a celkovému uťahovaniu monetárnej politiky. Jastrabia rétorika banky potom viedla k spevneniu novozélandského dolára voči americkému doláru, ale aj voči ďalším „majors“ menám.

Guvernér ČNB Jiří Rusnok sa domnieva, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou bude mať pre českú ekonomiku proinflačný efekt predovšetkým prostredníctvom vyšších cien energií. Centrálny bankár sa však domnieva, že by sa inflácia mala vrátiť k dvojpercentnému cieľu centrálnej banky v priebehu budúceho roka.

„Bohužiaľ je to vec z pohľadu našej hlavnej úlohy cenovej stability skôr negatívna. Bude to mať proinflačný efekt. Hlavne sa to do inflácie premietne cez ceny plynu, ropy a sprostredkovane aj ďalších energií. Z hľadiska ekonomického rastu by som to videl ako negatívny faktor,“ doplnil Rusnok.

Inflácia v eurozóne sa vyšplhala na rekordnú úroveň 5,1 %. V Európskej únii sa potom miera inflácie dostala na 5,6 %. Analytici oslovení agentúrou Reuters naopak predikovali pokles spotrebiteľských cien na 4,4 %. Rast inflácie najviac ťahali ceny potravín a energií. O moc pozadu však nezostali ani ceny služieb či priemyslu.

Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.