Maďarský minister pre hospodársky rozvoj Márton Nagy informoval na tlačovej konferencii, že uvalí na tamojšie banky daň z úroku, poplatkov a provízií. Tiež chce viac zdaniť maloobchodné reťazce, letecké a energetické spoločnosti. Vláda si od tohto kroku sľubuje, že jej do rozpočtu ročne pribudne 800 miliárd forintov.
V Británii sa rozhodli zaviesť mimoriadnu 25% daň zo ziskov ropných a plynárenských spoločností. Podľa ministra financií Rishi Sunaka tento sektor aktuálne dosahuje mimoriadne zisky kvôli vysokým cenám energií. Príjmy z daní chce britská vláda použiť na jednorazový príspevok najchudobnejším domácnostiam.
„Zavedieme dočasnú a cielenú daň zo ziskov energetických firiem. Do novej dane sme zabudovali investičný príspevok, takže firmy budú mať významnú motiváciu na reinvestovanie svojich ziskov.”
britský minister financií Rishi Sunak
Zo zápisnice z posledného zasadnutia FOMC vyplynulo, že členovia bankovej rady sa nebránia na ďalších dvoch zasadnutiach zdvihnúť hlavnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov. V druhej polovici roka však chcú so sprísňovaním menovej politiky postupovať menej razantnejšie.
Americké hospodárstvo zaznamenalo v prvom kvartáli medziročný pokles o 1,5 %. Ide tak o prvý pokles HDP od roku 2020. Ekonómovia očakávali miernejšie utlmenie ekonomiky, a to konkrétne o 1,3 %. Aj tak sa ale domnievajú, že stav americkej ekonomiky zostáva dobrý. Spotreba domácností je aj naďalej solídna a firmy neprestávajú investovať.
Podľa šéfky ECB Christine Lagardeovej by sa depozitná sadzba mohla dostať z negatívneho teritória do konca septembra. Guvernérka sa pôvodne domnievala, že k zvyšovaniu úrokových sadzieb v tomto roku nedôjde. Zmeniť postoj jej donútila rekordnú infláciu v eurozóne.
“Na základe súčasného výhľadu budeme pravdepodobne schopní opustiť záporné úrokové sadzby do konca tretieho štvrťroka.”
šéfka ECB Christine Lagardeová
Prečítajte si aj ďalšie naše správy zo sveta investícií.