Finančný derivát (angl. derivative) je pojem pre finančný produkt, ktorý je založený na inom finančnom produkte (tzv. podkladovom aktíve) z ktorého je odvodená cena daného derivátu. Finančné deriváty existujú vždy na základe zmluvy (kontraktu) medzi zákazníkom a obchodníkom a spravidla je pri nich využívaný pákový efekt.
Základné druhy finančných derivátov sú:
- Futures (angl. futures)
- Forwardy (angl. forward)
- Swapy (angl. swap)
- Opcie (angl. option)
- Warranty (angl. warrant)
- CFD (angl. CFD, Contract for Difference)
V minulosti finančné deriváty neexistovali. Keď chceli zákazník a predajca spolu obchodovať, museli sa spolu stretnúť na určitom mieste vo vopred definovaný čas. Zákazník si vtedy kúpil od predajcu napríklad 10 gramov zlata. Takýto postup by bol v prípade reálneho nákupu veľmi podobný aj dnes, aj keď internet veci značne uľahčil. Avšak v prípade, že zákazník mal záujem na danom aktíve len zarobiť (kúpiť ho lacno a následne ho draho predať) a nie ho reálne vlastniť, tak moc možností nemal. Musel znášať vysoké náklady na reálnu kúpu daného aktíva a taktiež náročný následný predaj.
Dnes majú obchodníci značne jednoduchšiu situáciu a to aj vďaka finančným derivátom, ktoré tento problém elegantne vyriešili. Finančný derivát je totiž iba dohodou medzi oboma stranami a nie reálnym nákupom / predajom fyzického tovaru, napr. spomínaného zlata. Obchodník teda môže špekulovať na pohyb daného aktíva bez toho, aby reálne znášal náklady s jeho držbou, kúpou, skladovaním a pod.
Obchodník teda vlastní len odvodený finančný produkt, cenný papier o hodnote napr. 10g zlata, ktorý kopíruje cenu zlata, ale ktorý reálne neobsahuje žiadne zlato. Pri prípadnom predaji zákazník teda nedostane 10 gramov zlata, ale peniaze o hodnote 10 gramov zlata v čase ukončenia tohto kontraktu. Rozdiel medzi cenou zlata v čase predaja a nákupu tvorí obchodníkov zisk / stratu. Pravdaže ak chceme zistiť reálny čistý zisk / stratu z daného kontraktu, musíme započítať aj všetky dodatočné náklady spojené s danou investíciou.
